Home

Stories      I & Blog      Other      SB      Galéria

4. kapitola – Konkurz

19. března 2011 v 14:39 | °Alex |  Little Big Problem
Ďakujem z všetky komentáre, ktoré boli ku tejto poviedke. Snáď ich bude aj viacej ;).
°Alex
Ako prvú hodinu mal Harry herbológiu, a keď prechádzal okolo veľkej nástanky vo vstupnej hale, niečo upútalo jeho pozornosť. Bol to oznam napísaný zeleným atramentom:
Pozor!
Tento týždeň v piatok (4. 9.) o piatej sa bude konať
konkurz na slizolinského stíhača a brankára!
Záujemcovia nech sa hlásia
v kabinete profesora Slughorna!
"Máš snáď záujem, Nott?" ozvalo sa za jeho chrbtom.
"Áno. Na post stíhača." opovedal Harry, Averymu, keď sa otočil.
Prišla k nim Hermiona.
"Deje sa niečo?" spýtala sa znepokojene.
"Nie. Iba mi Nott oznamuje svoj záujem o miesto stíhača."
"Aha," povedala Hermiona porozumene.
"Ideme?" spýtal sa Harry Hermiony. Prikívla.
Avery sa uškrnul a sledoval ich, ako idú dolu kopcom ku skleníkom.
"Prečo sa tak škeríš?" spýtal sa ho Riddle, ktorý práve prišiel.

"Nott má záujem o miesto stíhača." uškrnul sa Avery.
"No a? Ak je dobrý, tak nevidím dôvod ho doň nepustiť."
"Prečo máš zase pravdu?" zastonal Avery a aj oni sa pobrali ku skleníkom bez toho, aby na ostatních čakali.
V skleníkoch na nich čakali klepcodrapi a profesor Teel, ktorý sa s potešením pozeral na otrávené tváre svojich študentov.
Pri práci s klepcodrapom potrebovali ochranné okuliare, rukavice a vpodstate celý výzbroj vrátane plášťa.
Keď sa Hermiona pokúšala prepichnúť plod tej zúrivej rastliny, všimla si jedno dievča. Malo tmavú pokožku a čierne vlasy. Hrozne sa na niekoho podobala, len si nespomenula, na koho.
"Kto to je?" spýtala sa Hermiona potichu Katy, ktorá zdatne bojovala s "chápadlami".
"Čo? Och, to je Samantha Zabini zo Slizolinu. Riadna sviňa. Má brata o ročník nižšie. Prečo?"
"Len tak. Je to ďalšia nová tvár." odvetila Hermiona.

"Harry, vážne chceš ísť na ten konkurz?" spýtala sa Hermiona v knižnici svojho kamaráta.
"Prečo sa ma na to pýtaš? Sama si mi to navrhovala!"
"Ja som ti neavrhovala nič! Iba som sa pýtala... so záujmu. Si predsa môj kamoš, nie?"
"Áno." odpovedal Harry mierne zahanbene.
"Stalo sa niečo?" spýtala sa ho a sadli si s náručmi plými kníh.
"Nie, len Riddla asi veľmi zaujíma kto som. Stále sa na mňa pozerá a je to dosť nepríjemné." povedal pošepky Harry.
"Možno je..."
"Nerob si z toho srandu, Hermiona!" upozornil ju Harry už hlasnejšie. Hermiona sa iba zasmiala, vytiahla pergamen a brko a začala si robiť domáce úlohy.
Harrymu to prišlo čudné, že sa tak smeje. Obzrel sa okolo seba a uvidel, že v uličke oproti stojí Tom Riddle, ktorý sa práve začítal do jednej knihy. Vyzeralo to, akoby si ich vôbec nevšímal, ale Harry sa dovtípil, že to tak určite nie je.

Hermiona sa v piatok o pol piatej chystala na konkurz. Chcela vidieť Harryho, ako sa mu bude dariť.
"Kde sa chystáš?" spýtala sa Katy, keď vošla do spálne a uvidela Hermionu v habite.
"Na slizolinský konkurz. Chcem vidieť Harryho výkon."
"Aha," povedala Katy, netvárila sa nadšene.
"Môžem ísť s tebou? Keby sa slizolinčania do teba chceli pustiť." usmiala sa nakoniec Katy.
Hermiona sa dojato usmiala a prikívla.
"Ďakujem."
Aj Katy si zobrala čierny plášť s chrabromilskými farbami a obe išli von na metloalové ihrisko.
Sadli si do stredu, aby videli všade. Pod nimi bol Avery a oproti nemu uchádzači. Práve im oznamoval pravidlá.
"Nech nikoho ani nenapadne, aby si sadol na metlu s tým, že na nej ešte nesedel! Prosím tých, ktorí tu sú z iných fakúlt nech odídu a rovno nech odídu aj tie... dievčatá z tretieho radu!" oboril sa na dievčatá, ktoré si vzrušene šepkali a chichotali sa, no nakoniec odišli aj s ďalšími študentami, ktorích bolo na Hermionino a Katino prekvapenie aspoň pätnásť.
Avery sa na nich zaškeril a venoval sa tým, čo ostali. Vyhodil aspoň dvadsiatich, ktorí sa hlásili na miesto stíhača. Nakoniec prišiel na rad Harry. Tak, ako Hermiona predpovedala, išlo mu to skvele. Chytil strelu v rekordnom čase (nebolo sa čo diviť, mal Blesk - no Hermiona si myslela, že bolo riskantné mať Blesk - v tej dobe ešte neexistoval).
"Výborne! Zdá sa, že sm ťa podcenil. Si skvelý! Berieme ťa!" jasal Avery a usmieval sa na Harryho. Hermionu znovu život prekvapil - myslela si, že taký zloduch sa nevie usmievať (rovno si mohla predstaviť Riddla, ako sa zabáva na nejakej párty a táto predstava jej vyčarovala úsmev na tvári).
"Vidím, že si hrozne šťastná," uškrnula sa Katy. Samozrejme, Hermiona bola šťastná, ale nielen z Harryho, čo Katy radšej ani nehovorila.

Po konkurze išli naspäť do hradu, ale do cesty im vošiel Harry, ktorý sa tváril šťastne.
"Môžeme sa porozprávať?" spýtal sa Hermiony a s úskosom pozrel na Katy.
"Jasné."
"Ja idem. Budem v klubovni, keby... dačo," povedala Katy a už kráčala do hradu.
Hermiona s Harry vošli do tieňu stromov.
"Čo si potreboval?"
"Vieš, keď som v týme... je to trochu riskantné, ale posnažím sa..."
"Buď opatrný," skočila mu do reči, "lebo nechceš, aby si skončil na nemocničnom krídle, že nie? Ja si myslím, a je mi ľúto, že to musím čo i len povedať, ale ty aj ja by sme sa nemali tak často stretávať."
"Prosím?" spýtal sa Harry prekvapene.
"Len nechcem, aby ťa z niečoho podozrievali. Vieš, sú to slizolinčania a im môže napadnúť čokoľvek. Okrem toho, nemajú radi tých, ktorí sa bavia s ľuďmi muklovského pôvodu, a tak nás budú chcieť rozoštvať."
"Aha," na Harryho nešťastie to dávalo logiku. Bola to predsa Hermiona.
Harry uprel svoj zrak na dvoch chlapcov neďaleko, ktorí išli do hradu. Boli to Lestrange a Riddle.
"Tak ti gratulujem a maj sa!" rozlúčila sa rýchlo Hermiona a rýchlym krokom išla k hradu.
Lestrange s Riddlom za ňou prekvapene pozerali a nakoniec sa Lestrange pozrel na Harryho a jeho výraz.
"No teda! Dala ti tvoja humusáčka kopačky, že sa tak tváriš?" spýtal sa ho posmešne.
Harry si ho radšej nevšímal a tiež išiel do kradu.
Riddle a Lestrange už boli vo vstupnej hale, keď ku nim prišiel profesor Slughorn.
"Tak tu ste! Hľadám vás po celom hrade! Priniesol som vám obálku osobne, lebo mojej sove sa niečo stalo... no nič. Dúfam, že obaja prídete."
"Bude nám potešením." usmial sa Riddle zdvorilo.
"Tak to som rád. Tak pekný deň, chlapci!" rozlúčil sa a odišiel dolu do žalárov.
"Ten starý dedko!" frfľal Lestrange.
"Až taký starý nie je, no bude o takých päťdesiat rokov." poznamenal Riddle. Lestrange sa tomu zasmiall a obaja išli do klubovne.

"Ako dopadol ten konkurz? Dostal sa Harry do týmu?" spýtala sa Hermiony a Katy Elena, keď prešli cez portrétovú dieru.
"Ako vieš, že sme tam boli?" čudovala sa Katy.
"Pozrela som cez okno." usmievala sa Elena.
"Harry sa do týmu dostal a vlastne, keby ho nezobrali, urobili by najväčšiu chybu v živote, lebo on je veľmi dobrý." povedala Hermiona a sadla si do kresla oproti krbu.
"Počujem dobre? Kto je dobrý?" ozvalo sa za nimi a všetky tri dievčatá pretočili oči k stropu.
"Nikto, McLaggen. Nedoliezaj!"
"Ja nedoliezam, len som vás počul." bránil sa McLaggen.
"To určite!" odfrkla Katy.
McLaggen sa rozhodol tú poznámku ignorovať a odišiel von.
"Kto vie, čo zase rieši," uvažovala Elena.

Hermiona, tradične, strávila sobotu v knižnici (teda, väčšiu časť toho dňa). Chcela nielen čítať to, čo jej prišlo pod ruku, ale si aj chcela precvičiť teóriu ku neverbálnym zaklínadlám. Jej aj Riddlovi to išlo veľmi dobre, boli najlepší v triede. Hermiona bola ešte smutná, že nie je v dvojici s Harrym, ale v podstate ani nemohla.
Strašne ju zaujímalo, ako sa Harrymu darí. Zdalo sa, že Hermioninu radu berie vážne a cez tých pár hodín, čo prešlo z piatku na sobotu, jej stihol iba povedať "Ahoj."
Prechádzala medzi regálmi a hľadala knihu Neverbálne zaklínadlá a ich použitie, no nikde nedokázala tú knihu nájsť.
"Kde je tá kniha?" hundrala Hermiona.
"Hľadáš toto?" spýtal sa jej niekto. Hermiona si všimla smaragdovo-strieborny odznak Slizolinu a potom aj jeho tvár. Riddle jej podával jednu knihu. Pozrela sa na obálku. Bola to tá kniha, čo hľadala.
"Áno."
"Kľudne si ju zober, už som ju prečítal."
"Dobre," povedala Hermiona prekvapene a knihu si zobrala.
"Ďakujem." poďakovala a odišla ku svojmu stolu o pár regálov ďalej.
Znovu mala pocit, že ju niekto sleduje a tentoraz aj tipovala, kto by to mohol byť.
"Ahoj!"
Vedľa nej stál Harry. Sadol si a roztrižito obzeral sa okolo seba.
"Nemusíš to preháňať." upokojovala ho Hermiona.
"Viem, prepáč. Ja len, je to ťažké - byť v Slizoline."
"To je pochopiteľné, ale veď si vravel, že si ťa nevšímajú."
"To áno, ale oni v spálni preberajú celý plán, ako prebrať moc nad muklami a podobné blbosti, a práve vtedy, keď si myslia, že spím."
"Tak oznám Slughornovi, že s nimi nemôžeš spať, lebo... máš v posteli pavúkov, alebo nie - mravcov! Tí su menší. Hlavne nehovor pravdu, ani si nevieme predstaviť, ako by si skončil."
"Hermiona, neviem, čím to je, ale si v poslednej dobe nejaká vtipná. Toľko humoru si nemala ani v našej dobe." dodal Harry veľmi, veľmi potichu.
"Ďakujem," usmiala sa Hermiona. "Možno je to tým, že tuna sú lepšie kamarádky. Cháp ma, nedokážem sa baviť s takými mozgami ako je Lavender alebo Parvati. Tu majú dievčatá aspoň väčší rozum. Bude to tým, že časy sa menia." zamudrovala Hermiona.
"Iste. Keby si ich videla na všetkých hodinách. Excelujú!" šepkal Harry.
"O kom hovoríš?" nechápala Hermiona.
"Predsa o Riddlovi a jeho gangu."
"Nehovor tomu gang! Mám vtedy pocit, že sú to muklovskí lúpežníci."
"Nemajú od toho ďaleko." zamrmlal Harry.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zuzankaaa | E-mail | Web | 19. března 2011 v 14:43 | Reagovat

pekne

2 Alice Cullen-Hale | Web | 19. března 2011 v 15:33 | Reagovat

Super kapitolka:-) Můžu jen a jen chválit! ;-)

3 Peťa | Web | 20. března 2011 v 14:44 | Reagovat

Zdvihnutý palec! :-)

4 Pobertka | Web | 20. března 2011 v 15:25 | Reagovat

Skvělá kapča :) Sice jsem tuto povídku od začátku moc nesledovala, z nedostatku času, ale tato kapča je fakticky povedená :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama