Home

Stories      I & Blog      Other      SB      Galéria

Alex Potterová & Tom Riddle – 8. kapitola 2/2

12. března 2011 v 9:17 | °Alex |  Alex Potterová & Tom Riddle
Vážne sa vám ospravedňujem, že som nič nenapísala tak dlho ku tejto poviedke, ale už som to naparvila :).
Je tak ťažké písať Tomovu časť, preto je v nej menej (je to aj tým, že nemám až tak slizolinský rozum =D). Ale v tejto kapitole som sa posnažila a ukázalo to opačný efekt =D.
°Alex

Tom Riddle

Na druhý deň som nebol nervózny. Zakázaný les je jedno veľké dobrodružstvo a byť v ňom aj s Alex bude zaujímavé. Hagrida nerátam. Keby zavyl nejaký vlkolak, hneď by utiekol do diery, kde schoval toho odporného pavúka. Len by mi chýbala informácia, kde toho pavúka schoval. Veľmi rád by som ho zničil! A keď už sme pri tom, tak aj Hagrida. Zavadzia a robí hanbu. Lenže dobrák Dumbledore naňho nedá dopustiť. Je doňho zamilovaný?
Keď sme už pri tom: a čo Alex?
Čo s ňou?
Vieš, že jeden bozk dievčaťu nestačí, a ako vidím, ani tebe.
Čo to má znamenať?

Že by si to rád urobil znova.
JA? To sotva!
Ale nehovor! Viem, že mám pravdu a ty to vieš tiež!
Neviem!
Prvý krát mi hovoríš neviem, ty teda klesáš!
Ja neklasám! Nikdy!
Sebavedomie ti nechýba, to sa musí nechať...
Daj už pokoj, chcem robiť domácu z elixírov!
Iste, aby Slughorn mal nad kým vyspevovať!
Daj pokoj, som povedal!
Tentoraz som sedel v klubovni, snažil som sa nejako odreagovať, lebo domácu úlohu z elixírov som mal hotovú. Iste, šikanovať prvákov z Bifľomoru by bolo fajn, ale v tomto čase nie.
Do klubovne vošla Alex. Na počudovanie aj samotného Slizolina, sama. Rozhodol som sa teda, že pôjdem za ňou, nech nesedí pri krbe sama. Aj bez tejto vety by som sa zaobišiel... Chcem byť s ňou a sám...
"Ahoj," pozdravil som. Mykla sa a pozrela na mňa.
"Ahoj," odzdravila.
"Môžem?" spýtal som sa a prikívol na miesto vedľa nej.
"Iste," prikívla.
"Prídeš mi smutná," povedal som, keď som si sadol.
"Nie, nie som."
"Mám pocit, že klameš," povedal.
"Neklamem. Nie som smutná, len tak pôsobím... asi." povedala a stále hľadela do krbu.
"Aha. Takže v duchu priam žiariš radosťou," povedal som mierne pochybovačne.
"Ja neviem!"
"Nerozumiem," priznal som.
"To by nepochopil nikto," povedala potichu, pritiahla si k sebe kolená a oprela o ne hlavu. "Keby sa dali čítať myšlienky a ten, ktorý by ich uvidel a všetko by pochopil, to by bolo fakt super," povzdychla si.
"Ale také niečo... podobné existuje." povedal som. Pozrela sa na mňa.
"Super." povedala nakoniec, ale neznelo to ktovieako nadšene.
"Myslím, že sa bojíš dnešného večera. Každý, kto tam ide prvý krát sa bojí."
"Trochu," pripustila a odvrátila zrak. "Každý o Zakazánom lese hovorý tak strašideľne, že ma už nič nemôže prekvapiť."
"Kto vie? Možno narazíš na niečo fakt šokojúce. Zakázaný les je nevyspitateľný." povedal som.
"To asi áno." prikívla.
"Čo tu tak sami?" spýtal sa Abraxas, ktorý práve prišiel.
"Sedíme," odpovedala Alex.
"To vidím, a?"
"Pýtal si sa, nie?"
"Áno, ale čakal som inú odpoveď." povedal a sadol si do vedľajšieho kresla.
"A akú?"
"To je jedno, len nie túto."
"Fajn. Rozprávame sa."
"Hm... Snažíte sa zbaviť nervozity pred trestom rozprávaním?" spýtal sa a posmešne sa usmial. Alex sa na mňa pozrela. Pokrčil som ramenami. Prevrátila oči a opäť sa pozrela na Abraxasa.
"Nie sme nervózni!" odporovala mu.

Alex Potterová

Keby som mala povedať veci, z ktorých som nervózna, ani by som nehovorila o veciach, ale skôr o ľuďoch či človeku.
Išli sme ku Hagridovi s košíkom a zoznamom tých "byliniek".
Vkročili sme do lesa... Všade tma, temno, ešte že mal Hagrid lampáš. Všetci sme kráčali potichu.
"AÚ!" ozvalo sa z niekadiaľ.
"Čo to..."
"Vlkolak!" povedala som potichu. "A nie je ďaleko."
"Super!" potešil sa Hagrid.
"Myslím, že máš problém s jednou vecou. A to je rozoznávanie dobrých tvorov a oblúd." ozval sa Tom.
To sa ozval ten pravý, pomyslela som si.
"AÚ!" Tentoraz bol veľmi blízko. Stál rovno pred Hagridom asi dva metre.
Vzdialila som sa a potichu premenila na vranu. Tak dlho som nebola v tejto... koži.

Tom Riddle

"Kde je Alex?" spýtal som a obzeral som sa okolo seba. Hagrid sa tiež začal obzerať, až nakoniec ukázal na veľkú vranuna strome.
"Nerozumiem," povedal som.
"Príde mi divná," zašepkal Hagrid.
Vrana zakrákala. Z okolitích stromov prileteli vrany a vlkolalka začali ďobať. Tá čudná vrana preletela na strom, ktorý bol k bitke bližšie. Hagrid a ja sme sa na ňu uperene pozerali. Zrazu sa vrana začínala meniť a na konári teraz stála Alex, ktorá sa priam diabolsky usmievala. Začala tlieskať.
"Bravó!" vykríkla a vrany sa rozpŕchli.
"Alex?" dostal som zo seba. Otočila sa na mňa, pričom sa jej rozpustené čierne vlasy zavlnili. Všimol som si, že ich má až po pás, také dlhé ich ešte nemala. A tie oči... boli tmavé. Bielka jej nebolo vidno. Celé oči mala čierne ako tie vrany.
"Áno?" spýtala sa a farba očí a bielka sa už začínali objavovať.
"Ty si..."
"Animágus, jasné." dopovedala.
"Tvoje vlasy..." začal Hagrid. Vzala si do rúk niekľko prameňov a poznamenala: "Ale nie! Už zase!"
"Stáva sa ti často, že ti narástu tak rýchlo?"
"Iba keď sa dlho nepremieňam. Po tak dlhej pauze sa ani nečudujem, že tak narástli. Ale štve ma to, budem sa musieť zase ostrihať!" hundrala a zoskočila zo stromu. Prišiel som k nej.
"Nie! Je to tak dobré," povedal som. Zdvihla obočie, no líca jej zrúžoveli.
"Ale budú mi zavadziať."
Prišiel som ešte bližšie a zašepkal jej do vlasov: "Fajn, ale keď si ich budeš strihať, neustrihni veľa." Odtiahol som sa a pozoroval ju. Usmiala sa.
"Pokúsim sa."
Prešla ku krvavému vlkolakovi na zemi.

Alex Potterová

Chudáčik. No, ale je to jeho vina.
"Nezabudli ste na niečo?" povedala som.
"Ďakujeme," ozvalo sa jednohlasne.
"Nemáte za čo." usmiala som sa a potom som pokračovala: "Nevrátime sa k tím rastlinám?"

"Nevedel som, že si animágus," ozval sa Tom na ceste ku hradu s košíkom plným bylín. Ja som sa iba usmiala.
"Tipujem, že neregistrovaný."
"To by som nebola ja, keby som bola registrovaná," povedala som.
S košíkom sme išli rovno k profesorovi Slughornovi.
"Výborne! Ďakujem vám, dúfam, že ste sa nejako neporanili, ale ako vidím, je všetko v poriadku," usmieval sa starý profesor.
"Samozrejme," povedal Tom a išli sme do klubovne.
"Dúfam, že si naozaj v poriadku," uisťoval sa pred vstupom do klubovne.
"Jasné," usmiala som sa.
"Potom dobre," odpovedal a povedal stene heslo.

"Ako ste to prežili?" spýtala sa ma Hilda, hneď, ako som vošla.
"Skvelo," povedala som.
"Prečo máš také dlhé vlasy?" spýtala sa Walaburga a prezerala si ich.
"Ach." zasekla som sa. Musela som im to povedať, a tak som to aj urobila.
"No teda! Najprv sa dozvieme, že sa bozkávaš s Tomom Riddlom a teraz toto!" povedala obdivne Hilda.
"Bozkávala som sa s ním iba raz. Podľa mňa je príliš veľký suchar na to, aby ma pobozkal znovu," zamrmla som si popod nos, no ony ma počuli a rozosmiali sa.
Na okno zaťukala nejaká sova. Rýchlo som ju pustila dnu a pristála na mojej posteli, mala v zobáku nejaký kus poskladaného pergamenu.
Roztvorila som ho a na ňom bolo napísané elegantným písmom: Zajtra o deviatej v núdzovej miestnosti. Hneď mi bolo jasné, že je to od Toma. Bola som prekvapená. Zajtra o deviatej... sami?
Sova na posteli stále čakala na moju odpoveď. Narýchlo som napísala na druhú stranu Dobre, dala som to sove a tá odletela.
"Od koho bol?" spýtala sa Wal.
"Skús hádať," odpovedala som.
"Od Toma!" vykríkla Hilda.
"Presne."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Alice Cullen-Hale | Web | 12. března 2011 v 13:28 | Reagovat

Jé, tak to je veliké překvápko! Kapitola k mé oblíbené povídce, to mám radost! Nemělo to chybu, ta Alexina přeměna mě opravdu překvapila no a Tomovo chování,  já úplně zapomínám, že to je Lord Voldemort! Doufám, že nebude další pauza ve psaní této povídky ;-) A conejdřív se dozvím co bylo v Komnatě nejvyšší potřeby!

2 Mooky | Web | 15. března 2011 v 12:07 | Reagovat

Uf som tu až teraz ospravedlňujem sa :) :D Super kapitola Tom je proste úžasný! :D A Alex ou.. som zvedavá ako ich stretnutie dopadne :) ;)

3 Iveta | 15. března 2011 v 17:16 | Reagovat

ahoj,tvoje povídka je super,ze všech se mi líbí asi nejvíce, je to zase trochu jiné něž average na netu.... :-D tak né,že kapitolky nebudou přibývat rychlostí blesku,jinak si tě najdu! :-D  :-D  :-D  :-D vážně gratuluji,tohle story se moc povedlo, prostě originál

4 °Alex | Web | 15. března 2011 v 17:19 | Reagovat

[3]: *pleští oči na motitor, lebo ani nevie, čo je average a polovici tejtomega vety nerozumie* Ďakujem, a dúfam, že ty budeš komentovať každú, už keď si napísala takýto komentár :D.

5 Iveta | 15. března 2011 v 18:29 | Reagovat
6 °Alex | Web | 15. března 2011 v 19:48 | Reagovat

[5]: *Bolo by lepšie, keby sa neškerila a radšej mi ten komentár lepšie vysvetlila!* zúri °Alex pri pc.

7 Iveta | 16. března 2011 v 6:44 | Reagovat

average=průměr....myslím tím,že většina povídek se zaměřuje na poberty(které mám tyky ráda) a nebo HP, tohle je něco trošku jiného,fajn je,že jsi poslala i autorskou postavu do téhle doby,trošku se to liší od ostatních a proto mě to zaujalo :-)

8 °Alex | Web | 16. března 2011 v 13:41 | Reagovat

[7]: Tak potom ti ďakujem na stú :D. Táto moja AUTP je moja najlepšia, pretože ju vždy viem podať najviac podľa seba, takže som rada, že si na ňu natrafila, a že sa ti tak páči :-) :D.

9 Peťa | Web | 20. března 2011 v 14:33 | Reagovat

To bolo dobré: Hagrida nerátam :-D Super

10 seleneblack | E-mail | Web | 7. ledna 2012 v 19:36 | Reagovat

práve som našla túto poviedku a hneď som ju prečítala....úplne skvelá je....zbožňujem poviedky kde sa Tom do niekoho zaľúbi :) dúfam, že tu čoskoro niečo pribudne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama